Ajurvéda: umenie sebaliečenia

 

 

Ajurvéda: umenie sebaliečeniaAjurvéda je systém liečenia, ktorý sa vyvinul v Indii približne pred 5000 rokmi.

Slovo ajurvéda pochádza zo sanskritu – slovo "véda" znamená vedenie, poznanie, veda a "ayur" znamená život. Ajurvéda teda označuje vedu o živote – liečebný systém, ktorý nám pomôže dosiahnuť dlhovekosť pomocou poznania životných cyklov v prírode a harmónii so sebou samým a so svojím okolím.

 

Zdôrazňuje, že všetky živé bytosti pochádzajú z prírody a aj človek je integrálnou súčasťou celého univerza. Ajurvéda sa pokúša o nastolenie harmónie medzi jednotlivcom a prostredím pomocou ovládnutia základných foriem energie prírody a dosiahnuť tak vyrovnanosť tela i duše. Táto základná energia neustále prúdi a jej vedomé usmerňovanie pomôže človeku vyhnúť sa chorobe či ju liečiť, ak sa už objavila.

 

Dávni indickí mudrci ovládali cvičenia a praktiky vedúce k rozšíreniu ich vedomia a prehĺbeniu pochopenia všetkých aspektov ľudskej existencie. Títo múdri ľudia túžili nájsť pravdu a pokúšali sa manifestovať túto pravdu vo svojom každodennom živote.

 

Ajurvéda, ako ju poznáme dnes, je akousi zmesou toho, čo bolo ľudstvu povedané "z božského zdroja" pomocou intenzívnej meditácie a toho, čo sa zachovalo z učenia pôvodných mudrcov. Ajurvéda je predovšetkým veda o každodennom živote, vychádzajúca zo starodávnych filozofických a náboženských tradícií. Počas tisícročí bola táto veda neustále doplňovaná a prepracovávaná mnohými školami a lekármi po celej Indii.  

 

Moderná ajurvéda používa mnohé terapeutické prostriedky na dosiahnutie zdravia a je úzko spätá s meditáciou a jogou. Meditácia je základným terapeutickým prostriedkom, lebo umožňuje prúdenie poznania z univerzálneho zdroja k jednotlicovi.  Správne a pravidelné praktikovanie jogy a meditácie vedie k vyrovnanosti mysli, rozvíja súcit, pevnú vôľu a schopnosť rozlišovať.  Človek sa postupne zbavuje nezdravých túžob a začína žiť viac užitočný a pokojný život.

 

Druhý prístup k zdraviu v ajurvéde sú koncepty "dinacharya" a "ritucharya".  Sú to jednoduché, ale účinné techniky podľa režimu dňa a ročných období. Ich dodržiavianie vedie k zachovaniu zdravia, krásy a čistoty. Tieto koncepty určujú množstvo a druh stravy, ktorú človek prijme, rovnako ako aj jej správne načasovanie. Ovplyvňujú tiež spánkový režim a celkový spôsob života s cieľom dosiahnuť harmóniu s prirodzenými rytmami prostredia, v ktorom človek žije. Ak sme v disharmónii s týmito rytmami, vtedy sa objaví choroba. 

 

Dávni indickí mudrci s pomocou meditácie prišli na to, že ľudské telo aj myseľ sa riadia rovnakými zákonmi ako celý vesmír. Na základe tohto poznania vyvinuli systém zahŕňajúci cvičenia a techniky, s pomocou ktorých možno dosiahnuť harmóniu medzi človekom a univerzom.

 

Tretím dôležitým aspektom v ajurvéde je systém odporúčaní týkajúcich sa stravovania. Ajurvéda klasifikuje potraviny do skupín podľa chuti a iných základných kvalít. Pri vypracovaní stravovacích odporúčaní a diéty sa vždy vychádza z vlastností konkrétneho človeka a jeho konštitučného typu, ale taktiež z iných okolností ako napríklad ročné obdobie. Západnej medicíne je koncept konštitučných typov človeka pomerne cudzí a chápaný povrchne, no v ajurvéde sa úspešne používa už tisícročia.

 

Ajurvéda má detailne vypracované očistné terapie známe ako panchakarma.  Panchakarma zahŕňa masáže a ďalšie fyzikálne terapie, ktoré odstraňujú nečistoty z viacerých telesných tkanív a energetických centier. Podľa ajurvédskej liečebnej teórie, jedným z prvých štádií choroby je nahromadenie toxínov v rôznych častiach tela. Tieto terapie uvoľňujú a eliminujú usadené toxíny pomáhajú vytvárať čisté vnútorné prostredie človeka.

 

V liečbe prostredníctvom ajurvédy sa používajú špeciálne rastlinné a minerálne prípravky, zbierané a pripravované v súlade s ajurvédskou tradíciou. Najstaršia zachovaná zmienka o používaní liečivých bylín je v tzv. "Rigvede", ktorá vznikla pravdepodobne medzi rokmi 1500 and 1000 p.n.l.  O niekoľko storočí neskôr bola napísaná "Atharvaveda", ktorá popisuje používanie liečivých bylín viac detailnejšie.  Ako sa ajurvéda postupne rozvíjala, vedomosti o liečení pomocou bylín sa rozšírili natoľko, že sa dnes využívajú od každodenného použitia korenín v kuchyni až po zložité rastlinné či minerálne prípravky, vyžadujúce dlhú prípravu a potrebné vzdelanie v tejto oblasti.

 

V ajurvéde existujú ešte mnohé doplnkové terapie, zahŕňajúce vône, oleje, cvičenia, jogu, masáže vitálnych (marmových) bodov, terapiu farbami, použitie vzácnych kameňov, spev a tiež modlitbu. Ajurvéda učí, že všetko v okolitom prostredí na človeka nejakým spôsobom vplýva a teda môže mať liečebný potenciál.  Dáva nám návod na to, ako žiť v súlade s prostredím čo najzdravším a najviac uspokojivým spôsobom.

 

Autor: Alana Dev Priya

 

 

http://www.stockfreeimages.com/

 

Naspäť